Príbeh maminky, ktorá mala osem detí
Mám osem detí. Osem detí je dosť veľa, a tak to niekedy ťažšie zvládam.
Vratko je strašne zlý. Kričí, píska, stále niečo vymýšľa. Nikolettka je naopak zase veľmi poslušná a dobrá v učení.
Radšej vám ich predstavím.
„Hej, hej, mamiii..., Vratko mi urobil dieru na ponožke a... a....“ volala Nikolettka.
„Dobre, už stačí!“ hnevala som sa.
„Nikolettka, a ty si prečo rozbila tanier?“
Moja rodinka sa načisto zbláznila! Ešte, keď prídu tí traja – Gabika, Mirko a Sára z obchodu v takej nálade ako Vratko s Nikolettkou, tak dostanem infarkt. No, už prišli.
„A-a-a, vy, čo ste to kúpili?“ zhrozila som sa.
„Kúpili sme hocijaké hračky, aj ty sa môžeš s nimi, maminka, hrať!“ tešili sa.
Mala som pravdu, ja ten infarkt dostanem. Namiesto chleba a mlieka nakúpili plno hračiek. Vtom počujem krik z kuchyne. Idem sa tam radšej pozrieť. Ale čo, zem je celá zašpinená od citrónovej zmrzliny. Kto ju otvoril, zjedol a navyše všetko zašpinil? Samozrejme sa nik nepriznal. Tiborko hovoril na Matúša, Matúš na Jakuba. Tiborka však prezradila špinavá pusinka od žltej zmrzliny.
Nahnevaná a unavená som si sadla a rozmýšľala, čo robiť. Vtom som zaspala. Aké prekvapenie ma čakalo, keď som sa zobudila. Bolo čudné ticho. Všetci spali. Kuchyňa, detská izba boli upratané, knihy pripravené do školy a v zošitoch úhľadne napísané domáce úlohy. Na stole lístok: „MAMINKA, PREPÁČ NÁM!“
No povedzte, môžete sa hnevať na také deti? Keď som sa uistila, že je všetko v poriadku, ľahla som si aj ja.
Premýšľala som, aký to bol krásny deň, aj keď bol plný šibalských nápadov mojich detí.
Mám ich najradšej na celom svete.
A zazvonil zvonec a rozprávky o ôsmich deťoch je koniec.
Ninka Jatyelová, II. B
