O Babej hore
Za dvanástimi kopcami stála hora, ktorá nemala meno. Ľudia si pošepkávali, že by ju mohli zničiť. No nedovolili im to akési baby, čo sa tam chodili radiť. Volali sa: Múdrosť, Láska, Radosť a Rada. Múdrosť bola múdra, Láska mala všetkých rada, Radosť sa stále tešila a Rada sa o všetkom radila. Nikto nevedel, o čom sa tie baby radia.
V jeden krásny slnečný deň sa horolezci rozhodli, že vylezú na tú horu bez mena. V tom čase mali tie baby poradu. Keď už boli na samom vrchu, počuli čudesné hlasy. Došlo im, že to sú tie babizne a počúvali ich.
“Musíme ľudí presvedčiť, že tú horu nesmú zničiť, lebo je to naše dedičstvo!“ hovorila Rada.
„Navyše, keď zničia našu horu, zničia aj nás!“ povedala Láska.
Keď to horolezci počuli, zľakli sa a zutekali do dediny. Ich beh bolo počuť, a tak Láska za nimi zakričala:
„Na našu horu už nemôžete nikdy liezť, lebo vás potrestáme! Ha – ha – ha! Odteraz sa táto hora bude volať Babia hora!“
Tak sa aj stalo. Názov Babej hore zostal až dodnes a ľudia ju už nikdy nechceli zničiť. Za to im baby dovolili chodiť do hory na hríby a čučoriedky. Tak Múdrosť, Láska, Radosť a Rada sa tam možno radia doteraz.
Ninka Jatyelová, 3. B
