Krtkova príhoda
Krtko Vladko vstal z postele, ako vždy, prvý. Najedol sa, umyl zuby a spokojne si odfukoval smerom k záhrade. Vôbec netušil, že je jeseň a blíži sa zima.
Keď uvidel záhradu, zatriasli sa mu mihalnice na očkách.
„Éj, musel tu byť nejaký zlodej, veď kde sú listy a jabĺčka zo stromov?“ naľakal sa.
Rozbehol sa ku krtmúdremu pradedovi. Ten s úsmevom na tvári Vladkovi vysvetlil, že v záhrade nebol zlodej, ale prichádza teta zima.
„Á-ha, tak teta zima je poriadna čarodejka. Odteraz to budem aspoň vedieť. A môžem sa s ňou kamarátiť?“
"Áno môžeš, veď o dva týždne bude tu!" povedal krtmúdry pradedo.
Keď už snežilo a fúkalo, zimu krtko Vladko stále nevidel. Opäť išiel ku krtmúdremu pradedovi, či ju nestretol.
„A ty ju nevidíš? Veď tie padajúce snehové vločky sú teta zima a zdraví ťa.“
"Naozaj je veľmi krásna..." vzdychol si krtko Vladko.
Rozbehol sa za kamarátmi a išli sa spolu so zimou hrať.
Ninka Jatyelová, II. B
