Ako sa kobylka Milka hrala na pyšnú princeznú
Jedného krásneho rána sa kobylka Milka rozhodla, že sa bude hrať na pyšnú princeznú. No nemala žiadne šaty. Rozhodla sa, že si ich sama ušije. Zobrala do kopyta ihlu a začala šiť. Aby boli šaty rýchlo hotové, šila, šila, až mala kopýtko od šitia krvavé. Popoludní už boli šaty hotové. Boli neobyčajne krásne, ružové, mali modré pásiky, červené srdiečka a zopár zelených gombíkov. Keď si ich obliekla, nemýlila sa, bola naozaj prekrásna!
Aby bola naozajstná pyšná princezná, chýbala jej ešte pýcha. Nuž sa vybrala k svojej kamarátke, ktorá bývala s pyšnou mamou a otcom pytliakom.
"Teta, naučíte ma byť pyšnou?" opýtala sa kobylka.
"Jasné!" odpovedala teta.
"Aby si bola pyšná, nepomáhaj svojim kamarátom, nerozprávaj sa s nimi, nepomáhaj slabším, buď drzá v škole aj doma, buď namyslená, sebecká a neposlušná!"
Milka sa poďakovala a odišla.
Na obed prišla ku kobylke jej kamarátka myška Bystrouška. Bola chorá, tak sa prišla opýtať na úlohy. Kobylka by jej aj pomohla, ale spomenula si na tetine rady. Keďže je myška slabšia v učení, nebude jej predsa pomáhať. A tak kobylka myšku začala ignorovať. Myška musela ísť domov bez úloh.
Kobylka si ráno do školy obliekla tie šaty, ktoré si sama ušila. Obula si zelené baleríny, aby jej ladili ku gombíkom. Vzala si aj ružový dáždnik, lebo pršalo. Keď prišla do školy, všade sa hmýrilo veľa žiakov. Vôbec sa s nikým nerozprávala, ale najhoršie bolo, že ani nikto s ňou. Kvôli jej pýche na ňu kamaráti zabudli. A tak zostala sama.
Keď prišla Milka domov, bola veľmi smutná a premýšľala, kde sa stala chyba. Vtom sa kobylka prudko mykla, lebo niekto silno zaklopal na dvere. Bola to jej dobrá kamarátka myška.
"Tvoja pýcha zničila naše priateľstvo!" povedala Bystrouška a zatvorila dvere. Vtedy sa kobylka zapýrila a pomyslela si, že sa každému ospravedlní. Dokonca sľubovala, že sa už nikdy nebude hrať na pyšnú princeznú.
Nakoniec jej kamaráti odpustili a kobylka priznala, že obyčajná pýcha je to najhroznejšie, čo môže existovať.
Ninka Jatyelová, 3. B
